Potápačská škola - KURZY POTÁPANIA - Potápanie Hogarthian diver - Potápačský kurz - Potápačský výstroj

Hľadaj

Reklama

Obsah:

Suchozemské kopanie s plutvami s tímovým dôrazom
Tímový dôraz v cvičeniach a vo vykonávaní zručností
Nový potápačský plánovací nástroj – GUE EDGE
Umiestnenie výstroja vo vreckách
Uloženie a klipnutie hlavy svetla
Valve drill

Gas management – označenie Minimum gas

GUE odporúča, že potápači majú mať vždy dostatočné množstvo dýchacieho média pri delení sa o plyn pre výstup z maximálnej hĺbky/vzdialenosti až na hladinu, pri situáciách Out of gas (bez dýchacieho média u partnera) s partnerom. Historicky, je toto množstvo plynu známe ako „Rock Bottom“. Do budúcna bude GUE označovať tento objem ako „Minimum Gas“, lepšie to odráža popis zásoby objemu plynu.

Manažment plynu je základná a podstatná náležitosť potápania, ale často je to však podcenený aspekt pri plánovaní ponoru. Potápači odhadujú svoju spotrebu dýchacieho plynu pre daný ponor. Takéto hádanie je založené čiastočne na skúsenostiach a čiastočne na jednom odhade premennej spotreby pravdepodobne získanej z nejakého realizovaného ponoru. Samozrejme, skutočné množstvo požadovaného plynu záleží od presnosti odhadu v závislosti od potápačovej spotreby a okolnosti, ktoré sú v tomto odhade zahrnuté.
Oveľa zodpovednejší prístup pre plánovanie spotreby plynu vyžaduje vyhodnotenie spotreby plynu potápača počas niekoľkých ponorov v rôznych podmienkach pričom je potrebné spriemerovať zistenú spotrebu plynu.

Keď dýchate dýchaciu zmes (dýchací plyn) v hĺbke, tak sa inertný plyn rozpúšťa v potápačových tkanivách. Počas výstupu pri znížení tlaku sa inertný plyn nasýtený v tkanivách môže zmeniť na bublinky. Vznik bubliniek inertného plynu v tkanivách je hlavným spúšťacím mechanizmom choroby, ktorá je známa ako Dekompresná choroba (DCS). Z uvedeného dôvodu je potrebné, aby počas výstupu bublinky nevznikali vôbec alebo ich bolo čo najmenej a čo najmenšie, a to z dôvodu zníženia rizika DCS a zvýšenia bezpečnosť ponoru.

Z dôvodu zabezpečenia dostatočného množstva dýchacej zmesi musí vedieť potápač vyrátať množstvo zmesi dýchanej každú minútu v danej hĺbke. Dobre poznanie procesu výpočtu je dôležité pre plánovanie času ponoru na základe množstva plynu. Tiež je ale dôležité pre výpočet objemu zmesi, ktorá musí byť rezervou pre bezpečný návrat z plánovanej hĺbky pričom beriete do úvahy potenciálne krízové situácie ako je zlyhanie dodávky dýchacej zmesi jedného z potápačov.

Pretože, niektorí naši čitatelia nás správne upozornili, že článok Úvod do problematiky miešania nitroxových zmesí nie je z pohľady výpočtov kompletný, rozhodli sme sa, že v nasledujúcom článku Vás oboznámime ako vypočítať potrebu O2 pri plnení do čiastočne plnej fľaše pri zvýšení obsahu % O2 v zmesi a v ďalšom príklade nájdete spôsob výpočtu finálnej zmesi EAN pri doplnení EAN zmesou.

Ak sa chystáte na loď a zabudli ste základne lodné názvoslovie, prinášame Vám stručný popis jednotlivých odborných názvov lode.

STARBOARD (pravobok)	pravá strana lode pri pohľade dopredu
PORT (ľavobok)	ľavá strana lode pri pohľade dopredu
BOW (prova)	predok lode
ASTERN (korma)	zadok lode

Hogarthian systém je založený na opornej chrbtovej doske (backplate) a je priskrutkovaný k dvojitým fľašiam (twins) a jednému kusu krídla. Používa sa len jedno krídlo. Neoddeliteľným záložným prvkom na kontrolu vztlaku sa stáva membránový trilaminátový suchý oblek (alebo dnes taktiež populárne neoprénové obleky z komprimovaného neoprénu v hrúbke 2 mm). Klasické neoprénové obleky v hrúbke 6 alebo 7 mm nie sú vhodné. Dôvody budú objasnené neskôr.

V základnom rozdelení poznáme 2 typy suchých oblekov: sú to membránový suchý oblek a neoprénový suchý oblek. Nevýhoda neoprénového suchého obleku je taká istá ako nevýhoda mokrého neoprénovéo obleku a to, že vztlak a tepelná ochrana sa zhoršuje vo väčších hĺbkach, pretože neoprén sa pôsobením tlaku stláča. Z toho vyplýva, že na kompenzáciu tejto nevýhody potrebujete viac podoblečenia, čo znamená že na hladine ste objemnejší a máte väčší vztlak a preto na druhej strane aby ste sa dokázali zanoriť, potrebujete viac záťaže.

V potápačskej praxi sa bežne používa II. Stupeň automatiky s dĺžkou hadice okolo 60 cm a podobnú dĺžku má aj hadica "octopusu" pripadne je o čosi dlhšia asi 90 cm. Vzhľadom na to, že už od základného kurzu sa väčšina potápačov sa s takouto konfiguráciou stretáva už pri základnom výcviku a považujú to ako niečo sa je dané a nesmie sa meniť, pričom ich ani nenapadne zamyslieť sa nad tým ako je to usporiadané, pretože nepoznajú ani inú alternatívu. Pri hore uvedenej konfigurácií dýcha potápač s II. Stupňa krátkej hadice, pričom "octopus" ma strčený niekde vo vrecku kompenzátora vztlaku alebo sa mu len tak hompáľa a má ho pripravený ako rezervu pre prípad, že by ho niekto potreboval.
Oproti riešeniu popísanému vyššie je tu iná alternatíva, ktorá má veľa výhod oproti systému, ktorý sme popísali. Ten pozostáva z toho, že váš primárny druhý stupeň automatiky je umiestnený na 150 až 210 cm dlhej hadici a záložný druhý stupeň je umiestnený na hadici dlhej 50 - 60 cm.